close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Rikino alias "Chlpatý maznáčik"

3. července 2014 v 14:41 | Miyako Watanabe |  Watashi ni tsuite/私について/O mne
Dneska vám konečne predstavím môjho domáceho miláčika a verného spoločníka!

Je ním môj malý papillon Riki. Pôvodne sa volal Frig, ale ako decká sme si to nevedeli zapamätať a preto je z neho Riki :D Ja ho volám aj prezývkami ako "Ňuňí, Drobino, Mojko, Ťuťo" a podobne XD Jednoducho milujem prezývky :D Riki má štyri roky a žije si celkom fajn :)

Rikiho máme z chovnej stanice, čo znamená že je čisto krvný a má aj papiere :) Vzali sme si ho asi keď mal len pár dní pred prvými narodeninami (čiže asi takých deväť mesiacov mohol mať). Jeho rodičia vyhrali už naozaj veľa cien na výstavách, takže sa ani nedivím že náš Riki je taký vešák :3 Zvyknúť si u nás mu trvalo asi dva týždne. Sadol si do rohu izby a plakal za rodinou :( Potom sa však osmelil a konečne prišiel sám od seba za nami :) Otcovi sme o Rikimu nič nehovorili, jednoducho prišiel domov a vidí duchmať chlpatú guľu na jeho koberci XD No skoro dostal infarkt :D Nemohli sme mu to povedať, inač by nám to zakázal. Ale nezakáže nám niečo o čom nevie, že? To dá rozum. No, otec sa s nami akosi nebavil 3 mesiace, ale nejak to prekusol :)

Viete ako to býva. Vlci sú vo svorkách a psy sú vlastne vlci, čiže u Rikiho máme každý nejaké postavenia.
  • Ja ho rozmaznávam, hrajkám sa s ním a rozprávam ako z rovnomerným. Ku mne príde vždy ako ku prvej niečo žiadať, nech je to čokoľvek. Či sa chce hrať, pritúliť, jesť, vyvenčiť alebo pohladkať, vždy príde najprv za mnou
  • Bráško ho berie ako mačku. Keď sa s ním hrá, neuvedomuje si že keď ho zhodí z 5 metrovej výšky tak nepadne na nohy. Najhoršie čo mu robí je, že ho obýme a začne s ním behať po celej izbe. Psovy je zle a niekoľko krát sa aj povracal..
  • Mama je skôr ten všeobecný tip. Nevenuje mu bohvie akú pozornosť, je tu od karhania. Ale keď sa s ním ide hrať, Riki je šťastím celý bez seba :)
  • Otec.. No proste alfa. Pred ním Riki ani nepípne, nechce ísť na gauč a ani by ho nenapadlo žobrať o jedlo z našej večere :D Pri ňom sú všetky zákazy zo strany Rikiho tolerované.
No a samozrejme je to riadny spachtoš :D Nemá nejakú svoju vlastnú postielku, spí na gauči, v mojej posteli alebo na zemi. Samozrejme postielku mal, lenže bola stále celá chlpatá, špinavá od jedla, bola tam vždy nejaká prilepená časť šišky a veľakrát sa s postielkou "hral" a behal s ňou po celom byte pri čom ju trhal XD Teraz mu plánujeme postielku vyrobiť, nejakú ktorá sa podobá na naše periny. Kúpiť nejaký lacný vankúš a deku? Síce neviem kde by táto postielka bola, ale..

Úplne na Rikinovi milujem, keď sa o tretej ráno rozhodne prejsť z jednej izby do druhej -.- Moja mama totiž v noci necháva zapnutú telku a preto si každý zatvára dvere. A to je ten problém. Raz chce ísť pes z mojej izby von, potom dnu.. Niekedy mu chodím otvoriť cez noc aj päťkrát :P

Venčenie Rikiho prebieha celkom normálne. Z vodítka ho nepúšťame i keď je vycvičený nechodiť za obrubník. Pýtate sa prečo? Lebo zákon -.- Vraj je zakázané púšťať psov z vodítka. Rovnako pred domom striehnu policajti či zbierame "bobečky". Sere ma to, lebo niekedy to neviem ani nájsť XD Tak namiesto toho pozbieram nejaké listy s kyslím ksichtom a olalá, bobečky pozbierané XD Niekedy sa stretávam s jednou susedov, ktorá má vlkodava. To sú tie najväčšie psy. Rikino je o 2,5 metra nižší, a preto keď ho stretne breše ako zmyslov zbavený XD Šišky úplne miluje, keď ideme domov tak vždy si nejakú vezme :) V chovnej stanici nemala majiteľka len psy, mala aj leguány, ryby, mačky, vtáky... A preto bol Riki zvyknutý pierka zbierať. V Bratislave teda nie sú pierka na zbieranie trikrát najlepší nápad a chvíľu nám trvalo kým sme ho to odnaučili.. Ale podarilo sa :) Na jar Riki vonku hľadá paličky, v lete sa vála v prachu, na jeseň behá ako splašený a v zime skáče ako srnka v snehu :D Keď prší von sa mu veľmi nechce, ale keď príroda volá..

Sprcha, noviny, hádky, bitky: to sú jeho najneobľúbenejšie veci. Novín sa bojí ako každý pes, hádky a bitky ako rodinne založený pes priam nenávidí a vždy zalezie. Sprchovanie berie ako trest i keď nikto nevie prečo. Nikdy sme ho za trest nesprchovali. Sprchujeme ho len keď je špinavý a keď smrdí ako tchor, tak ho osprchujeme aj so šampónom. Česať ho veľmi nečešeme ale tiež to nemá rád. Vždy z neho vyčešem tonu vlasov (chlpov, ale on má vlasy :D). A o umývaní zubov ani nehovorím.. To je nemožné..

Pri výbere jedla je vyberavý. Jedlo žerie len keď jeme my. Kupujeme mu špeciálne granule pre papillonov, ale veľmi ich nemusí. Najradšej má predsa len jahodové jogurty :D Chutia mu aj cestoviny a zemiaky.. Samozrejme aj mäso. Ale naučila som ho jesť olivy :3 Čiže niekedy žobre len o tie.

Cestovanie s Rikim = horor. V aute je mu zle a zvracia. Väčšinou mi leží na nohách alebo vykukuje von oknom. Keď cestujeme bez neho, neje a nepije kým sa nevrátime. Raz sme boli preč 2 dni a on sa nepočúral ani sa nepokakal, bola som v šoku :D Myslela som že tam bude veľký smrad, ale po príchode domov sme tam nič nenašli o.O

Hračky, mno.. Nemá nejakú oblúbenú, ale najradšej mi kradne plyšáky a žere im oči a ja mám potom "slepých" plyšákov XD Hádžem mu aj niekedy paličky, ale nikdy mi ich nevráti a preto ho musím naháňať :D A to on miluje :3 Naučila som ho vrčať a štekať.. Predstavte si, že to nevedel o.O

Cvičili sme ho s bratom štýlom divadielka. Brat bol brat a ja som bola pes XD Onii-san mi ukázal znak, povedal povel, ja som ho urobila a on mi dal maškrtu. Potom na povely začal reagovať aj Riki a dostával odmenu aj on. A tak sme tam ako idioti štekali, behali, ležali a sedeli na zemi :D

U veterinára je celý rozklepaný, ako keby ho šiel niekto zabiť. Schováva sa a veľakrát nám aj zdrhol z ordinácie, hajzlík jeden XD A posledná vec ktorú poviem je: strašne pĺzne, nikdy si nemôžem obliecť tmavé oblečenie lebo je vidieť všetky jeho vlasy o.O

PS: Riki, ľúbim ťa!



 

I´m back ~dattebayo!

29. června 2014 v 22:25 | Miyako Watanabe |  Nikki/ニッキ/Denník
Konichiwa, minna!

Po dlhej dobe (veľmi dlhej) som zavítala na blog zase. Jednak je to kvôli tomu, že sa mi prehrial počítač a jednoducho skolaboval (pričom ešte ani nebolo teplo), a jednak kvôli nadmiernému učeniu v škole. Čiže aj keby som počítač mala "zdravý", tak hovno z toho..

Jedna blogerka mi na blog napísala, že text je celkom nečitateľný, tak som sa trochu pohrala s farbou, veľkosťou a tvarom písma. Vzhľadom k tomu, že dizajn blogu je dosť farebný, žiadna iná farba okrem čiernej nebola čitateľná. Verte mi, skúšala som aj červenú, zelenú, modrú, žltú... Ale biela bola tá najhoršia možnosť. Preto som ostala pri čiernej farbe textu, dúfam že je blog už viac čitateľnejší. V prípade "neprečitateľnosti" píšte komenty.

No a čo by som vám ešte také povedala. Keď už sme pri tom krachnutom počítači, dosť ma to teda nasralo. Už mi chýbali iba 2% do dvojky z matiky na vysvedčení, tak som sa ponúkla že spravím projekt. A hádajte čo! Robila som ho celý deň ako taká krava, a ono mi ten komp skape! Tak som sa nasrala sama na seba, že som si projekt neposlala na mail, až som si začala namýšlať že mi komp skapal kvôli tomu že mi rachol na zem. Respektíve je to notebook, nemá takú veľkú ťažkú krabicu ktorou nehne ani slon ^^ Oprava stála ocina 550€ (15 102.45 CZK). Museli mi vymeniť celú dosku, keďže bola úplne prepálená. Zistilo sa, že mi nefungoval nejaký "ochladzovač" počítača (neviem to inak pomenovať) a to mi museli tiež napraviť. Čiže počítač je už ok, tešte sa na články!! Viac menej budem spamovať blog.cz, lebo mám neuveriteľné nutkanie dohnať to, čo som nemala šancu napísať :)


To ako sa volám je nepodstatné..

17. května 2014 v 21:12 | Miyako Watanabe |  Watashi ni tsuite/私について/O mne
Konichiwa, minna!

Áno, toto som ja. Tájná blogerka ktorá sa prezentuje pod menom Miyako Watanabe. Nepoviem vám, ako sa naozaj volám ^^ Úprimne, meno som si vymyslela, ale až keď som ho dala do google.com, zistila som že sa tak volá nejaká japonka ktorá hrá na gitare (to je všetko čo o nej viem, ale fakt to je náhoda!!). To že je to náhoda vám môžem aj potvrdiť, lebo keď si všimnete, blog má adresu http://beautiful-night-child.blog.cz/ . Miyako znamená beautiful night child (美夜子/krásne dieťa noci). A keďže ja som taká divná povaha, ktorá má rada krvavé veci ale aj tie dievčenské, tak to tak proste je :D Asi vám to ako veľký dôkaz nepripadá, ale asi je to aj jedno.. No nie? :P
Každopádne, pochádzam so Slovenska. Som Bratislavčanka ktorej ťahá na 14 ^^ Bývam tu od malička, ešte nikdy som sa nesťahovala.. I keď to stále plánujú, asi sa to nikdy ani nestane -.- Tí dvaja sa nikdy na ničom nevedia zhodnúť -.- Ale to je teraz jedno :D Ja sa sťahovať naozaj ani nechcem, len keď si pomyslím že budem musieť začať nové vzťahy s okolím.. Blé :P
Ako som už spomínala, mám 14 rokov (teda 13 :P). Mám celkom zaujímavý dátum narodenia, ale radšej by som bola keby taký nebol.. 2.Septembra 2000 . Áno, na prvý školský deň!! Vždy na narodeniny sa musím trepať do školy. Vždy ráno vstanem, zívnem a poviem: "Huáááá, veselé narodeniny! A teraz sa natrep do školy.." Je to už taká moja tradícia. Pravidelná..
Nechodím na žiadne krúžky alebo čo, ale chcem chodiť na výtvarnú (zase). Asi od budúceho roka budem, ale nemám ani šajnu kam. Nemám to vymyslené.. Na výtvarnú som prestala chodiť kvôli tomu že ma nebavilo kresliť podľa toho, čo chceli "TAM". Vždy som nakreslila niečo iné. Potom mi to vyčítali a mne sa výtvarná znepáčila, ale teraz sa už budem musieť "podriadiť" a snažiť sa robiť to, čo musím.
Áno, na blogu ste si určite všimli japonskú tématiku. A je na to len jediný dôvod. Som OTAKU! Respektíve fanúšik anime, mangy, cosplay... atď. Na blogu je Hatsune Miku ktorá je z vocaloidu.

Myslím že už som sa trošku moc rozpísala a preto to teraz tak "seknem". Viem, je to dlhý a nudný text, ale.. Predstavenia sú raz už také!! Čiže.. Sayonara ^^



Kam dál

Reklama